Výzbroj

Výzbroj zahrňuje všetok materiál potrebný na priamy postup horolezeckým terénom. Ten sa rozdeľuje na zaisťovací materiál a pomocný materiál na istenie a lezenie.

Zaisťovací materiál

Tu patrí lano, úväzok, karabínky, skoby, slučky, vklinence, friendy.
Istiaci reťazec ak nerátame lezcov pozostáva z ich úväzov, lana, karabíniek a istiacich bodov. Na vyhodnotenie možného pádu nám slúži pádový koeficient, ktorý sa vyjadruje takto:

k= dĺžka pádu / aktívna dĺžka lana

Lano

Lano je základným istiacim prostriedkom a symbolom horolezectva zároveň. Laná sa skladajú z “duše” a opletu. Duša absorbuje pád a oplet chráni dušu pred poškodením. Laná rozdeľujeme na dynamické a statické. Statické laná sa používajú pri výškových prácach a pri fixovaní ciest na expedíciách. Sú konštruované iba na záves, nie na trh.
Dynamické laná pri páde tlmia pádovú energiu.
Technika výroby sa čoraz viac zdokonaľuje. Každé lano musí vydržať 3-6 normovaných pádov. Oplety sa robia fyzicky odolné, ľahké, vodovzdorné a odolné voči UV žiareniu.

Pri výbere lana zohľadňujeme:

1. dĺžku
2. hrúbku
3. nosnosť
4. materiál
5. vlastnosti
6. farbu
7. cenu

Najčastejšie sa používajú laná dĺžky 40-50m. Pri hrebeňových túrach , cestách ľahšej obtiažnosti , na skalkách a umelých stenách sa používa iba jedno lano s priemerom 10-11mm.

Pri TR prelezoch používame lano s priemerom 11mm! Všeobecne platí, že pri lezení ťažkých ciest v horách sa používajú dve laná, ktorých priemer spolu je 18mm. Väčšinou sú to 2 x 9mm, alebo 10 a 8mm.

Každé lano prechádza skúškami UIAA:

1. Lano musí vydržať pád 80kg bremena z výšky 5m do 2,5m dlhého lana (k=2) okolo zaoblenia 5mm a ďalších sťažujúcich okolností.
2. Lano musí dvakrát po sebe odistiť kritickú pádovú hmotnosť (80kb pre 11mm laná). Záchytný náraz pri prvom páde nesmie prekročiť 1200kp.

Podľa použitia sa laná ďalej delia na:

1. Jednoduché použitie - pri lezení sa stačí istiť jedným lanom.
2. Zdvojené používanie - používajú sa dve tenšie laná.
3. Tzv. dvojičky - nevyhnutne sa používa zdvojené lano.

Použitie je označené na konci lana v krúžku. Výhoda dvojíčiek spočíva v ich hmotnosti. Sú neocenitelné pri zlaňovaniach na dlhších úsekoch.
Prieťažnosť lana je 22-55%.

Lano treba pri lezení chrániť pred prieťahom cez ostré hrany, padajúcim kamením, po lane zbytočne nešliapeme. Lano chránime pred zbytočným stykom s vodou.

Lano má byť v polovici označené (najlepšie farbou). Pri dvojlanovej technike musia byť laná farebne odlíšené kvôli prehľadnosti.

Pred lezením i po ňom treba lano dôkladne prebaliť (“prekufrovať”), aby sa lano neuzlilo. Lano kufrujeme od polovice. Prostriedok uchopíme tak, aby nám z ruky vysela slučka dlhá asi 1m. Potom začneme ukladať slučky na seba tak, aby nám netvorili laso, ale aby boli navzájom oddelené. Keď nám ostávajú cca tri metre, slučky pod rukou obtočíme zvyšným lanom dvakrát, urobíme oko a cez neho prevlečieme konce lana tak, aby merali okolo 1,5m. Takto skufrované lano sa dá ľahko upnúť na chbát.

Úväzok horolezca

Úväzok horolezca tvorí v súčasnosti sedačka a prsný úväz. Pri vynechávaní prsného úväzu hrozí zlomenie chrbtice pri prudšom výpadku, kedy sa telo dostane do vodorovnej polohy.
Sedačka je tvorená bedrovým pásom a stehennými popruhmi. Ktoré sú v predu spojené prešívanou plochou smyčkou. Ak sa lezec venuje aj zimnému lezeniu, je vhodné si kúpiť sedačku s nastaviteľnou veľkosťou stehenných popruhov. Popruhy sedačiek sa vystužujú kvôli väčšiemu komfortu. Pracka sedačky musí byť zaistená aj protismerne. Kvôli bezpečnosti pri možnom páde musí koniec vychádzajúci z pracky merať minimálne 10cm. Ďalšou časťou sedacieho úväzu sú putká na materiál s nosnosťou štandardne 5kg a závesné putko vzadu na vrecko s magnéziom.
Prsný úväz sa dá zjednodušene chrakterizovať ako prekrížená slučka.

V žiadnom prípade sa nenaväzujeme iba na prsný úväz!

Slučky

Slučky rozdeľujeme na hrubé, tenké a ploché. Hrubé slučky sú oválne slučky ktorých hrúbka je viac ako polovica hrúbky lana. Šírka tenkých slučiek je najviac polovica hrúbky lana (5 - 7 mm). Z tenkých slučiek viažeme prusiky. Dĺžka prusikovacej smyčky by mala byť od nôh po bradu. Slučky zakončujeme protismerným uzlom. Ploché slučky sú pevnejšie. Špeciálnymi plochými slučkami sú slučky prešívané (tzv. nekonečné) a slučky, ktoré umožňujú variabilitu istenia. Používajú sa na spájanie istiacich bodov na štande, zakladanie istení okolo väčších skalných blokov, pri technickom lezení ako stupy či chyty, ich uzol sa môže použiť ako vklinenec a takisto sa používajú na nosenie materiálu. Nosíme ich prevesené krížom cez hrudník, v žiadnom prípade nie len cez krk!!!

Karabínky

Karabínka je časťou istiaceho reťazca, ktorá spája istiace body s lanom, alebo lezcom. Skladá sa z nosného tela, zámku a prípadne poistky. Rozdeľujeme ich na klasické a karabíny s poistkou. Karabíny s poistkou sa používajú na stanovištiach. Na sedačke lezca sa používajú špeciálne karabínky hruškovitého tvaru s poistkou , nazývané HMS. Poznáme rôzne typy poistiek: závitovú, automatický express, otočnú bezpečnostnú a iné.
Karabínky sú rôznych tvarov, pričom sa zohľadňuje anatomický tvar, fyzická odolnosť, praktickosť, hmotnosť. Pri kúpe si všímame typ zámku, ktorý by mal byť riešený najšetrnejším spôsobom pre prechod lana.

Na každej karabínke je uvedená jej nosnosť pri normálnom, priečnom zaťažení a pri otvorenom zámku. Pri zakladaní karabínky dbáme nato, aby karabínka nebola otočená zámkom k stene, lano neviedlo popri zámku ale po opačnej strane popri pevnej časti karabíby, aby bola karabínka v správnej polohe voči skale i smere výstupu.

Špeciálnymi druhmi karabín sú lapače skôb a materiálové karabínky. Pre lepšiu manipuláciu s lanom počas výstupu, aby sa lano zbytočne netrelo o stenu sa používajú na medziistenia takzvané expresy. Expres sa skladá z dvoch karabín (jedna je lomená) a prešitej plochej (expresnej) slučky, ktorá karabínky spája. Slučka je 10-20cm dlhá. Do lomenej karabínky sa zaisťuje lano, druhá do istiaceho bodu. Expresy sa nepoužívajú na tvorenie stanovíšť! Predĺžením vzdialenosti lana od skaly sa zmenšuje trenie lana a jeho fyzické namáhanie, taktiež odpor kladený lanom voči lezcovi.

Skoby

Skoby sú istiace prostriedky, ktoré sa vbíjajú do špár. Patria k materiálu, ktorý narušuje štruktúru skaly, preto ak nie je ich použitie nutné, používame iné istiace prostriedky. Svojou dĺžkou a šírkou sa musia prispôsobiť špáre. Oko skoby musí smerovať vždy v smere pádu. Podľa smeru špáry ich delíme na horizontálne, vertikálne a univerzálne. Podľa prierezu delíme skoby na typy: T, L, O, U, V, Z, podľa typu na: široké, úzke, drevené kliny, bong-bong, tenké - lost arrow (špeciálne tenké - knifeblade), nity a iné.

Ak skobu vbíjame správne, počujeme zvyšujúci sa tón - skoba “spieva”. Ak znie zvuk duto, skoba nie je v dobrej skale. Skobu vybíjame striedavými údermi kladivka zhora - zdola (zľava - zprava). Pri vybíjaní sa zvykne používať lapač skôb, do ktorého sa skoba najprv zaistí a až potom sa vybíja. Takto sa chránime pred jej stratou. Ak sme do špáry vbili skobu dlhšiu a skoba nevošla celá, nezaisťujeme cez oko skoby, ale cez slučku upevnenú čo najviac pri stene aby sme zmenšili veľkosť páky pri možnom páde. Tomuto účelu slúži do širokých špár špeciálna skoba bong - bong.

Frézy do ľadu

Špeciálnymi expanzívnymi skobami sú nity. Nit pozostáva z valčeka, roztláčacieho klinu expanzívnej skoby a uška. Po vytĺknutí diery vložení valčeka zabijeme doňho niekoľkými ťahmi skobu s prevlečeným uškom, ktorá sa pri náraze na klin roztiahne do strán. Do tejto kategórie patria aj frézy, skoby do kombinovaného terénu a tráv, skoby s jednosmerným pílovým závitom - “SNARK” a špirály. Snarky sa do ľadu zabíjajú. Pri vyťahovaní ich jednoducho vytočíme. Frézy sú duté skoby, ktoré sa do ľadu skrutkujú. Istenie volíme podľa kvality a hrúbky ľadu.

Vklinence (chock = čok) sú špeciálnymi istiacimi prostriedkami, ktoré sa zakladajú do špár. Vklinence môžme rozdeliť do štyroch skupín:

1. Hranolové. Majú kónický tvar tela. Dobre držia v zužujúcich sa špárach. Tu patrí: stoper (vklinenec typu zrezaného hranola s malým skosením stien, je najpoužívanejším typom, 11 veľkostí), rock (od stopera sa líši súhlasne vypuklými stenami), RP-vklinenec (konce lanka sú zlisované telom vklinenca, 6 veľkostí), P-vklinenec (podobný rocku s trojčiarovým stykom so skalou, 4 veľkosti).

2. Nepravidelné. Využívajú krútiaci moment. Tu patrí hexcentric - nepravidelný šesťhranol s tromi možnosťami vklinenia (11 veľkostí ).

3. Rotačné. Používajú sa do špár s premenlivou šírkou. Má tvar výstredníka. Pri zaťažení sa vzprieči (7 veľkostí). Tu patrí typ “Abalakov”

4. Špeciálne. Tu patria friendy - špeciálne vklinence do širokých špár. Friend zakladáme do špáry so stiahnutou kotvičkou. Po uvolnení lanka sa kotvička roztiahne. Vyberáme opätovným zatiahnutím lanka kotvičky. Kotvička je s okom na karabínku spojená pevnou tyčkou alebo drôtom.
Vklinence kladieme do opačného smeru ako je smer výstupu. Pre začiatočníkov je pri zaisťovaní vklinencom vhodné najprv si odopnúť zo sedacieho úväzu celú sadu, vyskúšať najlepší, ten v špáre nechať a lano zaistiť expresom.

Sada vklinencov a kľúč na ich vyberanie

Typy vklinencov

Pomocný materiál

Pomocný materiál na istenie sa rozdeľuje na doplnkový materiál zaisťovacieho reťazca a materál uľahčujúci technické manipulácie.

Do pomocného materiálu zaraďujeme: kladivo, čakan, kladivočakan, mačky a materiál uľahčujúci postup v teréne: nosič na materiál, rebríčky, fifi-háčiky, jumare, brzdy na istenie a zlaňovanie.

Kladivá
Hmotnosť si každý volí individuálne. Kladivo má masívnejšiu rúčku, anatomicky tvarovanú, dlhú asi 25cm. Zahrotená strana kladiva slúži na očisťovanie skaly alebo na vyberanie skôb. Na hlavici je otvor na karabínku. Kladivo je zaistené o lezca dostatočne dlhou šnúrkou. Krátka šnúrka bráni v manipulácii!

Čakany rozdeľujeme na dlhé a krátke. Dlhé čakany sa používajú v žľaboch s väčším množstvom snehu, krátke na postup v ľadopádoch a lezenie v ľade. Novšie čakany majú vymenitelný hrot. Lopatka čakana slúži na vytváranie stanovíšť a sekanie stupov.
Kladivočakany sa používajú najmä v kombinovanom teréne. Sú veľmi praktické pre ich univerzálnosť.

Stúpacie železá - “mačky” sa používajú na postup v zľadovatelom a zasneženom teréne. Stúpacie železá upíname pomocu prevliekacích popruhov cez očká s neoprenom, alebo pomocou rýchloupínaku.
Mačky delíme na chodecké a stenové. Chodecké mačky sú prispôsobené na ohyb nohy (kĺbové). Stenové mačky majú pevný obdĺžnikovitý rám, ktorý bráni prirodzenému kroku (celorámové). Ich konštrukcia je ale neoceniteľná v stene.

K materiálu uľahčujúcemu postup patria rebríčky, ktoré sa používajú pri technickom lezení. Rebríčky sa ustálili na troch až štyroch priečkach.

Na obrázku sú znázornené miery rebríčka podľa G. Rébuffata. Rebríček sa vešia pomocou fifiháčika. Od neho vedie tenké lanko na sedačku lezca.

Fifi-háčik slúži na zavesenie rebríčkov alebo batohov. Zavesený materiál možno za sebou ľahko vytiahnuť.
Skyhook je háčik používaný na postup v skalnom teréne, ktorý sa upína na malé lištičky a trhliny, dá sa používať aj na odsadávanie.

Jümar je technickou pomôckou umožňujúcou postup po lane len v jednom smere, čo sa dosahuje pomocou zápatky. Po zaistení lana do jümara treba jümar poistiť karabínkou, ktorá znemožní pád mimo dosahu lana.

Lanové brzdy
Lanové brzdy slúžia na zbrzdenie lana pri výpadku, alebo zlaňovaní.
Najjednoduchšou je karabínkova brzda s polovičným lodným uzlom. Na istenie a zlaňovanie týmto systémom používame iba zamykacie karabínky typu HMS.

Najčastejšie používanou brzdou je zlaňovacia osma, pretože pri zaťažení najmenej namáha lano a manipulácia s ňou je veľmi jednoduchá.

Bankl je brzda na úväz pripínaná dvoma karabínami s jednoduchou manipuláciou. Pri zakladaní lana sa nemusí z karabín vypínať.

Do skupiny bŕzd patrí aj Stichtova brzda - platnička s jedným alebo dvomi oválnymi otvormi na lano. Po prevlečení lana sa oko zaistí na karabínku. Dynamický preklz je zabezpečený ohybom lana pri karabínke.
Gri-gri je brzda, ktorá pri výpadku lezca automaticky zablokuje lano. Je ľahko ovládateľná a bezpečná, preto je vhodná aj pre začiatočníkov.

Magnézium sa používa na zvýšenie priľnavosti prstov ku skale. Kupuje sa buď ako prášok alebo ako kocka.Vešia sa na sedačku zo zadu. Magnézium sa má používať len vtedy, keď ho naozaj treba a nie zbytočne!

Uzly
Tak ako sa dobou vyvíjala horolezecká výzbroj, vyvíjali sa i uzly. Niektoré sa prestali používať, pretože lano v nich bolo vystavené roztrhnutiu, niektoré sa ľahko rozväzovali a niektoré sa naopak rozviazať vôbec nedali.
V súčasnosti sa najviac používajú: osmičkový uzol, lodný, polovičný lodný, rybársky, protismerný, vodcovský , ambulančný, kravský a dračí.

Každý z týchto uzlom musí lezec vedieť zaviazať aj po tme. Koniec lana vychádzajúceho z uzla musí mať aspoň 10cm kvôli preklzu lana a stiahnutiu uzla po páde alebo zaťažení.

Špeciálnym druhom uzlov sú prusikovacie uzly, ktoré slúžia na postup po lane. Viažu sa na prusikovacích smičkách.

Spôsoby viazania jednotlivých uzlov sú uvedené na obrázkoch.

Použitie uzlov