Horolezectvo

|Obsah|

Untitled Document

Vzbroj

Vzbroj zahruje vetok materil potrebn na priamy postup horolezeckm ternom. Ten sa rozdeuje na zaisovac materil a pomocn materil na istenie a lezenie.

Zaisovac materil

Tu patr lano, vzok, karabnky, skoby, sluky, vklinence, friendy.
Istiaci reazec ak nertame lezcov pozostva z ich vzov, lana, karabniek a istiacich bodov. Na vyhodnotenie monho pdu nm sli pdov koeficient, ktor sa vyjadruje takto:

k= dka pdu / aktvna dka lana

Lano

Lano je zkladnm istiacim prostriedkom a symbolom horolezectva zrove. Lan sa skladaj z due a opletu. Dua absorbuje pd a oplet chrni duu pred pokodenm. Lan rozdeujeme na dynamick a statick. Statick lan sa pouvaj pri vkovch prcach a pri fixovan ciest na expedcich. S kontruovan iba na zves, nie na trh.
Dynamick lan pri pde tlmia pdov energiu.
Technika vroby sa oraz viac zdokonauje. Kad lano mus vydra 3-6 normovanch pdov. Oplety sa robia fyzicky odoln, ahk, vodovzdorn a odoln voi UV iareniu.

Pri vbere lana zohadujeme:

1. dku
2. hrbku
3. nosnos
4. materil
5. vlastnosti
6. farbu
7. cenu

Najastejie sa pouvaj lan dky 40-50m. Pri hrebeovch trach , cestch ahej obtianosti , na skalkch a umelch stench sa pouva iba jedno lano s priemerom 10-11mm.

Pri TR prelezoch pouvame lano s priemerom 11mm! Veobecne plat, e pri lezen akch ciest v horch sa pouvaj dve lan, ktorch priemer spolu je 18mm. Vinou s to 2 x 9mm, alebo 10 a 8mm.

Kad lano prechdza skkami UIAA:

1. Lano mus vydra pd 80kg bremena z vky 5m do 2,5m dlhho lana (k=2) okolo zaoblenia 5mm a alch saujcich okolnost.
2. Lano mus dvakrt po sebe odisti kritick pdov hmotnos (80kb pre 11mm lan). Zchytn nraz pri prvom pde nesmie prekroi 1200kp.

Poda pouitia sa lan alej delia na:

1. Jednoduch pouitie - pri lezen sa sta isti jednm lanom.
2. Zdvojen pouvanie - pouvaj sa dve tenie lan.
3. Tzv. dvojiky - nevyhnutne sa pouva zdvojen lano.

Pouitie je oznaen na konci lana v krku. Vhoda dvojiek spova v ich hmotnosti. S neoceniteln pri zlaovaniach na dlhch sekoch.
Prieanos lana je 22-55%.

Lano treba pri lezen chrni pred prieahom cez ostr hrany, padajcim kamenm, po lane zbytone neliapeme. Lano chrnime pred zbytonm stykom s vodou.

Lano m by v polovici oznaen (najlepie farbou). Pri dvojlanovej technike musia by lan farebne odlen kvli prehadnosti.

Pred lezenm i po om treba lano dkladne prebali (prekufrova), aby sa lano neuzlilo. Lano kufrujeme od polovice. Prostriedok uchopme tak, aby nm z ruky vysela sluka dlh asi 1m. Potom zaneme uklada sluky na seba tak, aby nm netvorili laso, ale aby boli navzjom oddelen. Ke nm ostvaj cca tri metre, sluky pod rukou obtome zvynm lanom dvakrt, urobme oko a cez neho prevleieme konce lana tak, aby merali okolo 1,5m. Takto skufrovan lano sa d ahko upn na chbt.

vzok horolezca

vzok horolezca tvor v sasnosti sedaka a prsn vz. Pri vynechvan prsnho vzu hroz zlomenie chrbtice pri prudom vpadku, kedy sa telo dostane do vodorovnej polohy.
Sedaka je tvoren bedrovm psom a stehennmi popruhmi. Ktor s v predu spojen prevanou plochou smykou. Ak sa lezec venuje aj zimnmu lezeniu, je vhodn si kpi sedaku s nastavitenou vekosou stehennch popruhov. Popruhy sedaiek sa vystuuj kvli viemu komfortu. Pracka sedaky mus by zaisten aj protismerne. Kvli bezpenosti pri monom pde mus koniec vychdzajci z pracky mera minimlne 10cm. alou asou sedacieho vzu s putk na materil s nosnosou tandardne 5kg a zvesn putko vzadu na vrecko s magnziom.
Prsn vz sa d zjednoduene chrakterizova ako prekren sluka.

V iadnom prpade sa nenavzujeme iba na prsn vz!

Sluky

Sluky rozdeujeme na hrub, tenk a ploch. Hrub sluky s ovlne sluky ktorch hrbka je viac ako polovica hrbky lana. rka tenkch sluiek je najviac polovica hrbky lana (5 - 7 mm). Z tenkch sluiek viaeme prusiky. Dka prusikovacej smyky by mala by od nh po bradu. Sluky zakonujeme protismernm uzlom. Ploch sluky s pevnejie. pecilnymi plochmi slukami s sluky prevan (tzv. nekonen) a sluky, ktor umouj variabilitu istenia. Pouvaj sa na spjanie istiacich bodov na tande, zakladanie isten okolo vch skalnch blokov, pri technickom lezen ako stupy i chyty, ich uzol sa me poui ako vklinenec a takisto sa pouvaj na nosenie materilu. Nosme ich prevesen krom cez hrudnk, v iadnom prpade nie len cez krk!!!

Karabnky

Karabnka je asou istiaceho reazca, ktor spja istiace body s lanom, alebo lezcom. Sklad sa z nosnho tela, zmku a prpadne poistky. Rozdeujeme ich na klasick a karabny s poistkou. Karabny s poistkou sa pouvaj na stanovitiach. Na sedake lezca sa pouvaj pecilne karabnky hrukovitho tvaru s poistkou , nazvan HMS. Poznme rzne typy poistiek: zvitov, automatick express, oton bezpenostn a in.
Karabnky s rznych tvarov, priom sa zohaduje anatomick tvar, fyzick odolnos, praktickos, hmotnos. Pri kpe si vmame typ zmku, ktor by mal by rieen najetrnejm spsobom pre prechod lana.

Na kadej karabnke je uveden jej nosnos pri normlnom, prienom zaaen a pri otvorenom zmku. Pri zakladan karabnky dbme nato, aby karabnka nebola otoen zmkom k stene, lano neviedlo popri zmku ale po opanej strane popri pevnej asti karabby, aby bola karabnka v sprvnej polohe voi skale i smere vstupu.

pecilnymi druhmi karabn s lapae skb a materilov karabnky. Pre lepiu manipulciu s lanom poas vstupu, aby sa lano zbytone netrelo o stenu sa pouvaj na medziistenia takzvan expresy. Expres sa sklad z dvoch karabn (jedna je lomen) a preitej plochej (expresnej) sluky, ktor karabnky spja. Sluka je 10-20cm dlh. Do lomenej karabnky sa zaisuje lano, druh do istiaceho bodu. Expresy sa nepouvaj na tvorenie stanov횝! Predenm vzdialenosti lana od skaly sa zmenuje trenie lana a jeho fyzick namhanie, taktie odpor kladen lanom voi lezcovi.

Skoby

Skoby s istiace prostriedky, ktor sa vbjaj do pr. Patria k materilu, ktor naruuje truktru skaly, preto ak nie je ich pouitie nutn, pouvame in istiace prostriedky. Svojou dkou a rkou sa musia prispsobi pre. Oko skoby mus smerova vdy v smere pdu. Poda smeru pry ich delme na horizontlne, vertiklne a univerzlne. Poda prierezu delme skoby na typy: T, L, O, U, V, Z, poda typu na: irok, zke, dreven kliny, bong-bong, tenk - lost arrow (pecilne tenk - knifeblade), nity a in.

Ak skobu vbjame sprvne, poujeme zvyujci sa tn - skoba spieva. Ak znie zvuk duto, skoba nie je v dobrej skale. Skobu vybjame striedavmi dermi kladivka zhora - zdola (zava - zprava). Pri vybjan sa zvykne pouva lapa skb, do ktorho sa skoba najprv zaist a a potom sa vybja. Takto sa chrnime pred jej stratou. Ak sme do pry vbili skobu dlhiu a skoba nevola cel, nezaisujeme cez oko skoby, ale cez sluku upevnen o najviac pri stene aby sme zmenili vekos pky pri monom pde. Tomuto elu sli do irokch pr pecilna skoba bong - bong.

 


Frzy do adu
pecilnymi expanzvnymi skobami s nity. Nit pozostva z valeka, roztlacieho klinu expanzvnej skoby a uka. Po vytknut diery vloen valeka zabijeme doho niekokmi ahmi skobu s prevleenm ukom, ktor sa pri nraze na klin roztiahne do strn.
Do tejto kategrie patria aj frzy, skoby do kombinovanho ternu a trv, skoby s jednosmernm plovm zvitom - SNARK a pirly. Snarky sa do adu zabjaj. Pri vyahovan ich jednoducho vytome.
Frzy s dut skoby, ktor sa do adu skrutkuj.
Istenie volme poda kvality a hrbky adu.

Vklinence (chock = ok) s pecilnymi istiacimi prostriedkami, ktor sa zakladaj do pr. Vklinence mme rozdeli do tyroch skupn:

1. Hranolov. Maj knick tvar tela. Dobre dria v zuujcich sa prach. Tu patr: stoper (vklinenec typu zrezanho hranola s malm skosenm stien, je najpouvanejm typom, 11 vekost), rock (od stopera sa li shlasne vypuklmi stenami), RP-vklinenec (konce lanka s zlisovan telom vklinenca, 6 vekost), P-vklinenec (podobn rocku s trojiarovm stykom so skalou, 4 vekosti).

2. Nepravideln. Vyuvaj krtiaci moment. Tu patr hexcentric - nepravideln eshranol s tromi monosami vklinenia (11 vekost ).

3. Rotan. Pouvaj sa do pr s premenlivou rkou. M tvar vstrednka. Pri zaaen sa vzpriei (7 vekost). Tu patr typ Abalakov

4. pecilne. Tu patria friendy - pecilne vklinence do irokch pr. Friend zakladme do pry so stiahnutou kotvikou. Po uvolnen lanka sa kotvika roztiahne. Vyberme optovnm zatiahnutm lanka kotviky. Kotvika je s okom na karabnku spojen pevnou tykou alebo drtom.
Vklinence kladieme do opanho smeru ako je smer vstupu. Pre zaiatonkov je pri zaisovan vklinencom vhodn najprv si odopn zo sedacieho vzu cel sadu, vyska najlep, ten v pre necha a lano zaisti expresom.

Sada vklinencov a k na ich vyberanie

Typy vklinencov

Pomocn materil

Pomocn materil na istenie sa rozdeuje na doplnkov materil zaisovacieho reazca a materl uahujci technick manipulcie.


Do pomocnho materilu zaraujeme: kladivo, akan, kladivoakan, maky a materil uahujci postup v terne: nosi na materil, rebrky, fifi-hiky, jumare, brzdy na istenie a zlaovanie.

Kladiv
Hmotnos si kad vol individulne. Kladivo m masvnejiu rku, anatomicky tvarovan, dlh asi 25cm. Zahroten strana kladiva sli na oisovanie skaly alebo na vyberanie skb. Na hlavici je otvor na karabnku. Kladivo je zaisten o lezca dostatone dlhou nrkou. Krtka nrka brni v manipulcii!

akany rozdeujeme na dlh a krtke. Dlh akany sa pouvaj v aboch s vm mnostvom snehu, krtke na postup v adopdoch a lezenie v ade. Novie akany maj vymeniteln hrot. Lopatka akana sli na vytvranie stanov횝 a sekanie stupov.
Kladivoakany sa pouvaj najm v kombinovanom terne. S vemi praktick pre ich univerzlnos.

Stpacie elez - maky sa pouvaj na postup v zadovatelom a zasneenom terne. Stpacie elez upname pomocu prevliekacch popruhov cez ok s neoprenom, alebo pomocou rchloupnaku.
Maky delme na chodeck a stenov. Chodeck maky s prispsoben na ohyb nohy (kbov). Stenov maky maj pevn obdnikovit rm, ktor brni prirodzenmu kroku (celormov). Ich kontrukcia je ale neoceniten v stene.

K materilu uahujcemu postup patria rebrky, ktor sa pouvaj pri technickom lezen. Rebrky sa ustlili na troch a tyroch priekach.

Na obrzku s znzornen miery rebrka poda G. Rbuffata. Rebrek sa veia pomocou fifihika. Od neho vedie tenk lanko na sedaku lezca.

Fifi-hik sli na zavesenie rebrkov alebo batohov. Zavesen materil mono za sebou ahko vytiahnu.
Skyhook je hik pouvan na postup v skalnom terne, ktor sa upna na mal litiky a trhliny, d sa pouva aj na odsadvanie.

Jmar je technickou pomckou umoujcou postup po lane len v jednom smere, o sa dosahuje pomocou zpatky. Po zaisten lana do jmara treba jmar poisti karabnkou, ktor znemon pd mimo dosahu lana.

Lanov brzdy
Lanov brzdy slia na zbrzdenie lana pri vpadku, alebo zlaovan.
Najjednoduchou je karabnkova brzda s polovinm lodnm uzlom. Na istenie a zlaovanie tmto systmom pouvame iba zamykacie karabnky typu HMS.

 

Najastejie pouvanou brzdou je zlaovacia osma, pretoe pri zaaen najmenej namha lano a manipulcia s ou je vemi jednoduch.

 

Bankl je brzda na vz pripnan dvoma karabnami s jednoduchou manipulciou. Pri zakladan lana sa nemus z karabn vypna.

Do skupiny bzd patr aj Stichtova brzda - platnika s jednm alebo dvomi ovlnymi otvormi na lano. Po prevleen lana sa oko zaist na karabnku. Dynamick preklz je zabezpeen ohybom lana pri karabnke.
Gri-gri je brzda, ktor pri vpadku lezca automaticky zablokuje lano. Je ahko ovldaten a bezpen, preto je vhodn aj pre zaiatonkov.


Magnzium sa pouva na zvenie prinavosti prstov ku skale. Kupuje sa bu ako prok alebo ako kocka.Veia sa na sedaku zo zadu. Magnzium sa m pouva len vtedy, ke ho naozaj treba a nie zbytone!

Uzly
Tak ako sa dobou vyvjala horolezeck vzbroj, vyvjali sa i uzly. Niektor sa prestali pouva, pretoe lano v nich bolo vystaven roztrhnutiu, niektor sa ahko rozvzovali a niektor sa naopak rozviaza vbec nedali.
V sasnosti sa najviac pouvaj: osmikov uzol, lodn, polovin lodn, rybrsky, protismern, vodcovsk , ambulann, kravsk a dra.

Kad z tchto uzlom mus lezec vedie zaviaza aj po tme. Koniec lana vychdzajceho z uzla mus ma aspo 10cm kvli preklzu lana a stiahnutiu uzla po pde alebo zaaen.

pecilnym druhom uzlov s prusikovacie uzly, ktor slia na postup po lane. Viau sa na prusikovacch smikch.

Spsoby viazania jednotlivch uzlov s uveden na obrzkoch.

Pouitie uzlov


|Obsah|

 

akkovek koprovanie, prava textov a kad alia manipulcie
je mon len so shlasom autora (c) 2004
Ukážeme vám priestor

Náhodná fotografia

Tatry Portál - všetko o Vysokých Tatrách