Untitled Document
Materil
Horolezeck materil rozdeujeme na vzbroj a vstroj. Materil si horolezec vyber
poda tyroch hlavnch priort: funknos, kvalita, hmotnos a v neposlednom rade
aj cena.
Vstroj
Pojem vstroj zaha vetok materil a pomcky, ktor sa v podstate nevyuvaj
pri vlastnom horolezeckom vkone.
Tu patr: obleenie a jeho doplnky, obuv, bivakovacie potreby, transportn a ostatn
dleit potreby.
Obleenie
Obleenie m vytvra stlu mikroklmu. V sasnosti sa pouva viacvrstvov obleenie.
Pri vbere dbme na jeho funknos a praktickos. V dnenej dobe je na trhu vek
mnostvo atstva pre horolezcov ponc spodnm prdlom a koniac ochrannmi bundami.
Obleenie horolezca sa d rozdeli do piatich zkladnch vrstiev:
1. vrstva - spodn bielize a termoprdlo. Osvedili sa sieovan
trik, ktor vborne izoluj svojou truktrou telo od potu. Pri poten sa
voda prena cez sie do alej vrstvy a tak sie izoluje od vlhka.
2. vrstva - ahk fleecov obleenie: koele, polokoele a
nohavice, ktorch elom je transport vlhkosti na povrch.
3. vrstva - zatepujce fleecov obleenie. Tu patria tepl
bundy a svetre. lohou tejto vrstvy je udra telo v teple.
4. vrstva - Bundy, vetrovky, nohavice, ktor chrnia pred vetrom,
daom, snehom a zrove transportuj vlhko na povrch. Na miestach s vm
mechanickm zaaenm s spevnen vlokami alebo nivkami.
5. vrstva - obleenie do extrmnych podmienok. Tu patr obleenie
neprepajce vodu, vietor, ale takisto dchaten s malou hmotnosou a objemom.
Vrchn a ochrann obleenie mus predovetkm tepelne izolova. Netreba ale
zabda na priedynos vyberanho materilu.
Pri vbere vetroviek a nohavc si vmajte praktick veci ako:
1. Mobilnos lezca
2. Utesnenie a priedynos
3. praktickos systmu zipsov
4. Vekos a rozmiestnenie vreciek
5. Odolnos materilu voi fyzickmu namhaniu
6. Tepeln izolcia nohavc v sedacej asti
7. Cena
Vetrovky ako ochrann obleenie s vyrban z membrnovch materilov, najastejie
pouvanmi s GORE-TEX, SYMPATEX, a POWER TEX. Tieto membrny s nepremokav,
vetruvzdorn a priedyn. Neprepaj vodu dovntra, pretoe otvory v membrne
s mnohonsobne menie ako kvapka vody a zrove dovoluj pare unika von. Ich
zloit truktra znemouje prienik vetra.
Nepremokavos sa uruje vekosou vodnho stpca, ktor je pre dan materil
hranin. Nepremokavos materilov je neprijamo mern priedynosti - objemu
vodnch pr, ktor doke dan materil za jednotku asu odfiltrova do vonkajieho
prostredia.
Doplnky obleenia
1. Na nohy - ponoky, ktor musia chrni telo pred podchladenm.
Maj za lohu transportova vlhkos smerom von. Pre tento el s ponoky vyrban
z dvoch vrstiev: transportnej - izolanej a absorbnej. Prv vrstva odvedie
vlhkos do druhej vrstvy, ktor ju absorbuje.
2. Na ruky - tu patria rukavice. Na lezenie s vhodn bezprstov
rukavice s vystuenou dlaou. Pri vbere zimnch rukavc si treba vma, schopnos
rukavc vyhrieva ruku a spsob uzveru na .
3. Hlavu - Ochranu hlavy zabezpeuje iapka a prilba alebo kukla. Odporaj sa iapky dobre udriavajce teplo, s monosou stiahnutia na ui bez brmbolcu. Priestor medzi krkom
a vetrovkou utesuje golier vetrovky.
K horolezeckmu vstroju patr nesporne aj prilba, ktorej vznam treba stle
zdrazova. Prilba mus by pevn a pohodln s vetranm, prchytkami na elov
lampu a zapnanm na hlavu. Takisto je dleit dostaton priestor medzi hlavou
a krupinou. V sasnosti sa vyrbaj prilby prispsobiten na rzne rozmery
hlavy.
POZOR!!! Akkovek nlepky na prilbe zniuj jej odolnos a vrobca negarantuje originlne vlastnosti, pretoe lepidlo pouit v nlepkch me nera truktru prilby.
Sasou zimnej vstroje s adovcov okuliare. Okuliare chrnia pred lomkami adu,
snehom vetrom a slnkom. Bon kryt na okuliaroch by mal by vymeniten. Pri
vbere sa treba presvedi, i okuliare dobre priliehaj.
Hlavne za zhorench podmienok, pri sneen a silnom vetre, ocenme lyiarske
okuliare.
Obuv
Poiadavky, ktor sa na obuv klad, sa vo veobecnosti nezmenili. Obuv mus
by ahk, pevn, nepremoknuten, mus zabezpeova izolciu, poprpade tlmi
nrazy pri chdzi.
Horolezeck topnky sa rozdeuj do niekokch tried:
1. ahk turistick topnky do iastone nronho ternu, do vky 1500 m.n.m.
2. Turistick topnky na dlh try, na vky 1500 do 3000 m
3. Lezeky na lezenie stien ach obtianost
4. Skeletov topnky nad 3000 m na lezenie a skialpinizmus
5. pecilne vkov expedin topnky
Turistick obuv z koe je pevn a odoln voi oderu. V porovnan s cordurovm
materilom lepie izoluje a stabilizuje nohu v akom terne. Nevhodou je,
e dlho schne.
Cordura je upraven nylon pouvan na vrobu ruksakov a turistickej obuvi.
Je flexibiln, ahk, dobre izoluje, rchlo schne, m schopnos prepa vodn
pary a d sa vhodne skombinova s membrnami neprepajcimi vodu.
V sasnosti sa na turistick topnky pouva membrna GORE-TEX. GORE-TEX bol
spoiatku materil nedchaten. Dnen GORE-TEX je ahk, fyzicky odoln a
dchaten.
Pri vbere turistickej obuvi nesmieme zabda nato, e noha sa pri chdzi roztiahne
a tak kupujeme o pol sla vie, radej irie ako uie. Ak mme v mysle
pouva tieto turistick topnky aj na ahie lezenie, je dobr ak maj zven
pogumovan picu kvly oderu. udia, ktor maj problmy s kolenami, by mali hada obuv
s tlmenm nrazu pri chdzi.
O topnky sa treba stara od prvej chvle. Pouvajte len vrobky na dan druh
materilu. Ak ide o hydrofbnu kou alebo membrny, nepouvame ntery, ktor
upchaj pry. Obuv treba po kadej tre usui, ale v iadnom prpade nie pri
ohni alebo vysokej teplote.
pecilnymi topnkami na lezenie s lezeky. Lezeky s vyrban z koe potiahnutej
hladkou gumou po celej dke chodidla. Pri vbere lezeky zohadujeme trvanlivos
a jej nasadenie:
1. vestrann lezeky
2. lezeky na tenk pry
3. dierky
4. na trenie
5. hranky
6. umel steny
7. vysi na pike
8. vysi na pte
Hlavnmi nedostatkami s nepodit, drah alebo neohybn lezeky.
Na lezenie je mon pouva aj futbalov kopaky, s upravenou - hladkou podrkou. Kopaky v iadnom
prpade nenahradia lezeky. Spravidla plat, e ak lezec lezie v kopakch,
dobr lezeky mu pridaj stupe vkonnosti.
Momentlne vyrban lezeky maj lepiv gumu, ale t lep iba ke je ist,
preto ak lezeky na skale mkaj, je dobr ich umy pod tecou vodou a potrie
o seba.
Pre zimn lezenie sa pouvaj skeletov topnky. Delia sa na horolezeck a
skialpinistick druhy. Vyrbaj sa z ahkch, ale pevnch materilov. Skladaj
sa z dvoch hlavnch ast: skeletu z plasu a vyberatenej vloky (papue). ahko
sa na ne upnaj maky a je mon v nich lyova. Poda pouitia ich delme
na lezenie v ade a kombinovan tern, ad, sneh, skaly, ahk try na adovcoch,
skialpinizmus.
Papua by mala poskytova dostatok komfortu, mala by dokonale izolova od chladu
- nemala by by prli tenk.
Pri vbere skialpinistickch skeletov zohadujeme pohyblivos skeletu pri chdzi,
jednoduch manipulciu pri prepnan reimu chdza - zjazd a dobr stabilitu
skeletu (fixciu nohy) pri zjazde.
Vkov topnky patria k obuvi pouvanej pecilne na expedcich do extrmnych
podmienok.
Stpacie psy s prostriedkom, ktor zabezpeuje stpanie lyami do svahu. Nalepuj
sa na sklznicu ly. Ich kontrukcia zabrauje pohybu vzad. Vpredu sa upnaj
na piku lye. Vzadu ostvaj von, alebo fixovan.
Doporuuj sa psy s upnanm na pike aj ptke ly - poner + hik. Dleit
je dodra rozdiel medzi rkou psu a rkou lye - lya by mala by iria o 1mm.
V dnenej dobe carvingovch lyi sa vyrbaj aj psy prispsoben na carv.
Bivakovacie prostriedky
Spack sli k ochrane horolezca pri spnku pred chladom, vetrom a vlhkom. Kad
m na spack in poiadavky. V sasnosti sa ako nplne spackov pouvaj dut
vlkna alebo perie. Oba materily s vemi odlin a nedaj sa jeden druhm
plne nahradi. Dut vlkno sa pouva hlavne v miestach vyej vlhkosti. Perie
je nenahraditen vo vych horch a pouva sa na odahenie.
Vemi dleitou sasou spackov je vonkaj a vntorn materil. Tento materil
nesmie dovoli vyliezanie pierok, mus chrni pred vetrom a umoni prienik
telesnch vparov. Najvhodnejie s husto tkan mikrovlkna, s ahie a trvanlivejie.
Dka spacku m by o 30 cm via ako vka postavy. Such a ist spack
je najlepie skladova rozbalen.
Nevyhnutnou potrebou pri bivakovan je dobr vari. Vari mus by ahk, mal,
vkonn, dobre manipulovaten.
Samozrejmosou je elov lampa. V sasnosti je na trhu mnoho rznych druhov
elovch lmp. Dva najastejie pouvan druhy s:
- elov lampa s klasickou alebo halognnou iarovkou - vhodou je prirodzenejie svetlo ako didov, monos upnutia zdroja na telo, m sa zachovva priazniv teplota batri pre ich dlhiu ivotnos.
- didov lampy - vhodou didovej lampy je intenzita svetla, nzky odber z batrie a teda dlhia ivotnos batrie, ergonomickos. Nevhodou je vrhanie studench tieov. Zdroj sa nachdza priamo na hlave a teda je nchylnej na vybitie - o sa tka zimy.
Pri vbere stanu zohadujeme hmotnos, tepelnoizolan
materil, priestornos a cenu. Najasteie pouvanmi stanmi s stany tvaru
iglu pre dve osoby, dvojvrstv s absidou.
Transportn potreby
 |
Medzi transportn potreby patria batohy, nosie, krone a transportn
vaky.
Batoh horolezca mus by pevn, ahk, nesmie brni
pohybu, materil je odoln voi fyzickej nmahe. Pri kpe batohu prihliadame
na jeho funknos - aby mal putk na 1. akany, 2. maky, 3. lye, 4.
zvesn putko a aspo dve komory. Vemi dleit je nosn systm.
Uprednostujeme systmy s o najvm odvzdunenm chrbta.
Pri lezen big-wall-ovch stien sa pouva transportn vak. Transportn
vak (svia) je pevn vrece, ktor ahaj lezci pri lezen za sebou.
|
Ostatn materil
K ostatnmu materilu patria orientan potreby a pomcky: sprievodca, nkresy,
vkomer, mapa, buzola. alej veci osobnej hygieny a lekrnika.
Lekrnika m obsahova: rchloobvz, elastick obvz, klasick
obvz, nok, p횝alku, zsyp, lieky utiujce boles, izo-fliu...
|