Horolezectvo

|Obsah|

Untitled Document

Materil

Horolezeck materil rozdeujeme na vzbroj a vstroj. Materil si horolezec vyber poda tyroch hlavnch priort: funknos, kvalita, hmotnos a v neposlednom rade aj cena.

Vstroj

Pojem vstroj zaha vetok materil a pomcky, ktor sa v podstate nevyuvaj pri vlastnom horolezeckom vkone.
Tu patr: obleenie a jeho doplnky, obuv, bivakovacie potreby, transportn a ostatn dleit potreby.

Obleenie

Obleenie m vytvra stlu mikroklmu. V sasnosti sa pouva viacvrstvov obleenie. Pri vbere dbme na jeho funknos a praktickos. V dnenej dobe je na trhu vek mnostvo atstva pre horolezcov ponc spodnm prdlom a koniac ochrannmi bundami.

Obleenie horolezca sa d rozdeli do piatich zkladnch vrstiev:

1. vrstva - spodn bielize a termoprdlo. Osvedili sa sieovan trik, ktor vborne izoluj svojou truktrou telo od potu. Pri poten sa voda prena cez sie do alej vrstvy a tak sie izoluje od vlhka.
2. vrstva - ahk fleecov obleenie: koele, polokoele a nohavice, ktorch elom je transport vlhkosti na povrch.
3. vrstva - zatepujce fleecov obleenie. Tu patria tepl bundy a svetre. lohou tejto vrstvy je udra telo v teple.
4. vrstva - Bundy, vetrovky, nohavice, ktor chrnia pred vetrom, daom, snehom a zrove transportuj vlhko na povrch. Na miestach s vm mechanickm zaaenm s spevnen vlokami alebo nivkami.
5. vrstva - obleenie do extrmnych podmienok. Tu patr obleenie neprepajce vodu, vietor, ale takisto dchaten s malou hmotnosou a objemom.

Vrchn a ochrann obleenie mus predovetkm tepelne izolova. Netreba ale zabda na priedynos vyberanho materilu.
Pri vbere vetroviek a nohavc si vmajte praktick veci ako:

1. Mobilnos lezca
2. Utesnenie a priedynos
3. praktickos systmu zipsov
4. Vekos a rozmiestnenie vreciek
5. Odolnos materilu voi fyzickmu namhaniu
6. Tepeln izolcia nohavc v sedacej asti
7. Cena

Vetrovky ako ochrann obleenie s vyrban z membrnovch materilov, najastejie pouvanmi s GORE-TEX, SYMPATEX, a POWER TEX. Tieto membrny s nepremokav, vetruvzdorn a priedyn. Neprepaj vodu dovntra, pretoe otvory v membrne s mnohonsobne menie ako kvapka vody a zrove dovoluj pare unika von. Ich zloit truktra znemouje prienik vetra.

Nepremokavos sa uruje vekosou vodnho stpca, ktor je pre dan materil hranin. Nepremokavos materilov je neprijamo mern priedynosti - objemu vodnch pr, ktor doke dan materil za jednotku asu odfiltrova do vonkajieho prostredia.

Doplnky obleenia

1. Na nohy - ponoky, ktor musia chrni telo pred podchladenm. Maj za lohu transportova vlhkos smerom von. Pre tento el s ponoky vyrban z dvoch vrstiev: transportnej - izolanej a absorbnej. Prv vrstva odvedie vlhkos do druhej vrstvy, ktor ju absorbuje.
2. Na ruky - tu patria rukavice. Na lezenie s vhodn bezprstov rukavice s vystuenou dlaou. Pri vbere zimnch rukavc si treba vma, schopnos rukavc vyhrieva ruku a spsob uzveru na .
3. Hlavu - Ochranu hlavy zabezpeuje iapka a prilba alebo kukla. Odporaj sa iapky dobre udriavajce teplo, s monosou stiahnutia na ui bez brmbolcu. Priestor medzi krkom a vetrovkou utesuje golier vetrovky.

K horolezeckmu vstroju patr nesporne aj prilba, ktorej vznam treba stle zdrazova. Prilba mus by pevn a pohodln s vetranm, prchytkami na elov lampu a zapnanm na hlavu. Takisto je dleit dostaton priestor medzi hlavou a krupinou. V sasnosti sa vyrbaj prilby prispsobiten na rzne rozmery hlavy.
POZOR!!! Akkovek nlepky na prilbe zniuj jej odolnos a vrobca negarantuje originlne vlastnosti, pretoe lepidlo pouit v nlepkch me nera truktru prilby.

Sasou zimnej vstroje s adovcov okuliare. Okuliare chrnia pred lomkami adu, snehom vetrom a slnkom. Bon kryt na okuliaroch by mal by vymeniten. Pri vbere sa treba presvedi, i okuliare dobre priliehaj.
Hlavne za zhorench podmienok, pri sneen a silnom vetre, ocenme lyiarske okuliare.

Obuv

Poiadavky, ktor sa na obuv klad, sa vo veobecnosti nezmenili. Obuv mus by ahk, pevn, nepremoknuten, mus zabezpeova izolciu, poprpade tlmi nrazy pri chdzi.

Horolezeck topnky sa rozdeuj do niekokch tried:
1. ahk turistick topnky do iastone nronho ternu, do vky 1500 m.n.m.
2. Turistick topnky na dlh try, na vky 1500 do 3000 m
3. Lezeky na lezenie stien ach obtianost
4. Skeletov topnky nad 3000 m na lezenie a skialpinizmus
5. pecilne vkov expedin topnky

Turistick obuv z koe je pevn a odoln voi oderu. V porovnan s cordurovm materilom lepie izoluje a stabilizuje nohu v akom terne. Nevhodou je, e dlho schne.
Cordura je upraven nylon pouvan na vrobu ruksakov a turistickej obuvi. Je flexibiln, ahk, dobre izoluje, rchlo schne, m schopnos prepa vodn pary a d sa vhodne skombinova s membrnami neprepajcimi vodu.
V sasnosti sa na turistick topnky pouva membrna GORE-TEX. GORE-TEX bol spoiatku materil nedchaten. Dnen GORE-TEX je ahk, fyzicky odoln a dchaten.

Pri vbere turistickej obuvi nesmieme zabda nato, e noha sa pri chdzi roztiahne a tak kupujeme o pol sla vie, radej irie ako uie. Ak mme v mysle pouva tieto turistick topnky aj na ahie lezenie, je dobr ak maj zven pogumovan picu kvly oderu. udia, ktor maj problmy s kolenami, by mali hada obuv s tlmenm nrazu pri chdzi.

O topnky sa treba stara od prvej chvle. Pouvajte len vrobky na dan druh materilu. Ak ide o hydrofbnu kou alebo membrny, nepouvame ntery, ktor upchaj pry. Obuv treba po kadej tre usui, ale v iadnom prpade nie pri ohni alebo vysokej teplote.

pecilnymi topnkami na lezenie s lezeky. Lezeky s vyrban z koe potiahnutej hladkou gumou po celej dke chodidla. Pri vbere lezeky zohadujeme trvanlivos a jej nasadenie:

1. vestrann lezeky
2. lezeky na tenk pry
3. dierky
4. na trenie
5. hranky
6. umel steny
7. vysi na pike
8. vysi na pte

Hlavnmi nedostatkami s nepodit, drah alebo neohybn lezeky.

Na lezenie je mon pouva aj futbalov kopaky, s upravenou - hladkou podrkou. Kopaky v iadnom prpade nenahradia lezeky. Spravidla plat, e ak lezec lezie v kopakch, dobr lezeky mu pridaj stupe vkonnosti.

Momentlne vyrban lezeky maj lepiv gumu, ale t lep iba ke je ist, preto ak lezeky na skale mkaj, je dobr ich umy pod tecou vodou a potrie o seba.

Pre zimn lezenie sa pouvaj skeletov topnky. Delia sa na horolezeck a skialpinistick druhy. Vyrbaj sa z ahkch, ale pevnch materilov. Skladaj sa z dvoch hlavnch ast: skeletu z plasu a vyberatenej vloky (papue). ahko sa na ne upnaj maky a je mon v nich lyova. Poda pouitia ich delme na lezenie v ade a kombinovan tern, ad, sneh, skaly, ahk try na adovcoch, skialpinizmus.
Papua by mala poskytova dostatok komfortu, mala by dokonale izolova od chladu - nemala by by prli tenk.
Pri vbere skialpinistickch skeletov zohadujeme pohyblivos skeletu pri chdzi, jednoduch manipulciu pri prepnan reimu chdza - zjazd a dobr stabilitu skeletu (fixciu nohy) pri zjazde.

Vkov topnky patria k obuvi pouvanej pecilne na expedcich do extrmnych podmienok.

Stpacie psy s prostriedkom, ktor zabezpeuje stpanie lyami do svahu. Nalepuj sa na sklznicu ly. Ich kontrukcia zabrauje pohybu vzad. Vpredu sa upnaj na piku lye. Vzadu ostvaj von, alebo fixovan.
Doporuuj sa psy s upnanm na pike aj ptke ly - poner + hik. Dleit je dodra rozdiel medzi rkou psu a rkou lye - lya by mala by iria o 1mm.

V dnenej dobe carvingovch lyi sa vyrbaj aj psy prispsoben na carv.

Bivakovacie prostriedky

Spack sli k ochrane horolezca pri spnku pred chladom, vetrom a vlhkom. Kad m na spack in poiadavky. V sasnosti sa ako nplne spackov pouvaj dut vlkna alebo perie. Oba materily s vemi odlin a nedaj sa jeden druhm plne nahradi. Dut vlkno sa pouva hlavne v miestach vyej vlhkosti. Perie je nenahraditen vo vych horch a pouva sa na odahenie.
Vemi dleitou sasou spackov je vonkaj a vntorn materil. Tento materil nesmie dovoli vyliezanie pierok, mus chrni pred vetrom a umoni prienik telesnch vparov. Najvhodnejie s husto tkan mikrovlkna, s ahie a trvanlivejie. Dka spacku m by o 30 cm via ako vka postavy. Such a ist spack je najlepie skladova rozbalen.

Nevyhnutnou potrebou pri bivakovan je dobr vari. Vari mus by ahk, mal, vkonn, dobre manipulovaten.
Samozrejmosou je elov lampa. V sasnosti je na trhu mnoho rznych druhov elovch lmp. Dva najastejie pouvan druhy s:

  • elov lampa s klasickou alebo halognnou iarovkou - vhodou je prirodzenejie svetlo ako didov, monos upnutia zdroja na telo, m sa zachovva priazniv teplota batri pre ich dlhiu ivotnos.
  • didov lampy - vhodou didovej lampy je intenzita svetla, nzky odber z batrie a teda dlhia ivotnos batrie, ergonomickos. Nevhodou je vrhanie studench tieov. Zdroj sa nachdza priamo na hlave a teda je nchylnej na vybitie - o sa tka zimy.

Pri vbere stanu zohadujeme hmotnos, tepelnoizolan materil, priestornos a cenu. Najasteie pouvanmi stanmi s stany tvaru iglu pre dve osoby, dvojvrstv s absidou.

Transportn potreby

 

Medzi transportn potreby patria batohy, nosie, krone a transportn vaky.
Batoh horolezca mus by pevn, ahk, nesmie brni pohybu, materil je odoln voi fyzickej nmahe. Pri kpe batohu prihliadame na jeho funknos - aby mal putk na 1. akany, 2. maky, 3. lye, 4. zvesn putko a aspo dve komory. Vemi dleit je nosn systm.

Uprednostujeme systmy s o najvm odvzdunenm chrbta.
Pri lezen big-wall-ovch stien sa pouva transportn vak. Transportn vak (svia) je pevn vrece, ktor ahaj lezci pri lezen za sebou.

 

Ostatn materil

K ostatnmu materilu patria orientan potreby a pomcky: sprievodca, nkresy, vkomer, mapa, buzola. alej veci osobnej hygieny a lekrnika.
Lekrnika m obsahova: rchloobvz, elastick obvz, klasick obvz, nok, p횝alku, zsyp, lieky utiujce boles, izo-fliu...


|Obsah|

 

akkovek koprovanie, prava textov a kad alia manipulcie
je mon len so shlasom autora (c) 2004
Otvorte svoje možnosti

Náhodná fotografia

Tatry Portál - všetko o Vysokých Tatrách