Untitled Document
Popisy ciest
Vstupy v jednotlivch oblastiach s spsan v horolezeckch sprievodcoch.
S zoraden poda miestopisu. Pri kadom je uveden nzov cesty, obtianos,
dtum a men prvolezcov, poprpade druh skaly a koko akch prostriedkov potrebovali.
Inm spsobom ako popsa cestu je schmatick nkres.
Klasifikcia v ade
Klasifikcia v ade je vemi roztrieten. ad sa stle men a m asto "jednodenn"
charakter. Pri urovan obtianosti hraj lohu exponovanos a kvalita adu.
Dleit je momentlny stav adu - jeho kvalita, hrbka a teplota vzduchu. Vmame
si jeho formu a heterognnos.
lenenie kanadskej obtianosti je najpresnejie. Nedovouje miea pojem angama
s pojmom technick obtianos. Tmto spsobom umouje urobi si o vstupe presn
predstavu.
Angama - stupne: I-VII
Berie sa do vahy dka cesty, rovnomernos rozdelenia akost, vzdialenos
nstupu, akos zostupu.
| I |
- krtke lezenie v blzkosti cesty, dobr bezpen tandy. Vo vehorch
je to vstup bez objektvneho nebezpeenstva |
| II |
- 1-2 dky lezenia v blzkosti cesty, mlo objektvneho nebezpeia, zostup
zlanenm alebo zlezenm. Vo vehorch nebezpeie pdu sevakov alebo kameov
na krtkom seku |
| III |
- vstup viacerch dok lana malej vky, trvajci niekoko hodn alebo
vstup s dlhm nstupom pei alebo na lyiach, vyadujci znalosti zimnych
tr alebo vstup vystaven riziku zimnho obdobia. Vo vehorch dlh vstup
z vekej asti objektvne nebezpen |
| IV |
- viacero diek, vek vka, dlh nstup, vyadujca vbornho alpinistu
a sksenos zo zimnch prstupov, me by objektvne nebezpen, lavny,
pd kameov. ak zostup, zlanenie na nitoch alebo adovch rbach. Vo
vehorch objektvne nebezpeenstvo poas nstupu a vstupu, dlh zostup
alebo nutnos prechodu |
| V |
- dlh vstup vo vysokohorskej stene vyadujci vysok stupe angaovania
sa. Vystaven riziku zlho poasia a lavn. Dlh nstup, ak zostup. Vo
vehorch objektvne nebezpeenstvo poas nstupu a vstupu, vemi ak
zostup, preruenie try spojen s rizikom, vstup a zostup nezaisten |
| VI |
- dlh cesta, viacero diek nachdzajcich sa v alpskej stene, vstup
bez bibaku len pre najlepch lezcov, organizan problmy zimnho vstupu,
nebezpeenstvo lavn, pdu serakov, vek nadmorsk vka, dlh nstup.
Vne podujatie len pre najlepch lezcov, dobre trnovanch |
| VII |
- VI + tak vna a ustavine ak, e si zasli vyie zaradenie |
Technick obtianos
Zohaduje najahie dky, homognnos akost - svisle ak pase, hrbka
a zloenie adu.
1. Chodenie po ade s makami
2. Jedna dka 60-70 st. v dobrom ade s krtkymi strmmi chodeckmi sekmi.
Dobr monos zaistenia a dobr tandy.
3. Dobr a hrub ad 70-80 st. krtke strmie seky, ale s odpoinkovmi miestami,
monos dobrho zaistenia a dobr tandy.
4. ad 75-85 st. s dobrmi tandami s eventulne zvislmi sekmi. Vinou dobr
kvalita adu, ktor dovouje dobr zaistenie.
5. Jedna dka ovea aia, dobr ad 85-90 st., ktor vyaduje urit technick
schopnos.
6. Jedna dka rovnomerne vemi ak s minimlnymi monosami odpoinku. tandy
v zvese, pchybn monos istenia, vyaduje absoltnu technick schopnos.
7. Jedna dka zvisl, vemi "jemn", zl ad, zl sdrnos adu,
istenie ak a nemon, vyhraden pre expertov.
Skialpinistick klasifikcia
Stupnica m es stupov. Medzistupne sa oznauj znamienkami + a -. Stupne
obtianosti s udvan pre najaie miesta, ktor sa v ceste nachdzaj.
Obtianos sa zvyuje exponovanosou svahu:
1. mierne exponovan
2. exponovan
3. vemi exponovan
Skialpinistick stupnica obtianosti
Voba sklonu vstupu
Sklon vstupu je zaznaen v skialpinistickom sprievodcovi. Meme si ho vypota
aj z mapy. Nasledovne:
|
