Untitled Document
Klasifikcia a plnovanie try
 |
Nronos ternu je hodnoten poda stupnice obtianosti. V rznych
ttoch sa vyvinuli odlin stupnice. Uvdzame nzorn tabuku prelnania
sa jednotlivch klasifikci. U ns sa pouva medzinrodn stupnica UIAA.
Lezeck cesty sa hodnotia rmskymi slicami, ponc I ako najahou.
Horn interval je stle otvoren. V sasnosti s najaie zlezen cesty
klasifikovan ako XI.
Prvch es stupov klasifikcie UIAA m aj slovn pomenovanie uveden
v tabuke. |
Porovnanie klasifikci

Technick prelezy s klasifikovan odline. Ako prv daj
sa udva nronos istho prelezu. Techinck nronos je oznaovan psmenom
A a prslunou obtianosou technickho prelezu. Ten je hodnoten slicou od
0 po 5 (napr.: V A2). V pecilnych prpadoch sa za technick hodnotenie pe
psmeno e, o zna pouitie expanzvnych skb - nitov (napr. V A2e).
Spsoby prelezu cesty
On sight (OS) - von lezenie bez predchdzajcej obhliadky
ternu alebo zakladania isten pred vstupom a nacviovania.
Red point (RP) - erven bod - von lezenie iba s vyuitm
prrodnch chytov. Istenia slia iba na zaisovanie. Odpova a ist sa, pokia
to tern dovol na prirodzench tandoch alebo na konci lanovej dky. Po pde
treba nad prvolezcom zrui zaistenie.
Red circle (RC) - erven kruh - obdoba RP ale po pde netreba
nad prvolezcom zrui zaistenie = tl jo-jo.
Red cross - erven kr - lezenie s hornm istenm, pri
ktorom treba vstup urobi bez odsadu = tl top-rope.
Top-rope (TR) - lezenie s hornm istenm, priom najvyie
hodnoten je vstup bez odsadov.
Third classing - neisten von slo lezenie.
FL - flash - tl dynamickho lezenia.
alej si treba ozrejmi pojmy:
- no-hand-rest - prirodzen stanovite, kde nie je potrebn
pridriavanie sa rukami.
- V rmci skalkrskeho lezenia: pre-cleaning - oistenie
lezeckho ternu pred prelezenm
- pre-viewing - prezretie si lezeckho ternu pred lezenm
zo zlaovania
- pre-protecting - vytvorenie istiacich bodov pred prelezom
- doctoring - prispsobovanie skaly pri prvovstupe (zvenie
chytov a pod. Neskorie u skalu neprispsobujeme!)
V svislosti s klasifikciou sa meme stretn s pojmom devalvcia
obtianosti vstupu. Ide o znenie obtianosti v priebehu opakovan
vstupu, vyistenm pr, odstrnenm vonch blokov alebo zanechanm niektorch
istiacich bodov a pod.
Zanajci lezec by mal vrmci zskania sksenost zaa nzkymi obtianosami a postupne sa zdokonalova.
Pri vbere horolezeckej cesty vychdzame z:
1. klasifikcie (nronosti)
2. dky cesty
2. asovej nronosti
3. vmame si dtum prvovstupu
4. men prvolezcov
5. orientcie steny voi Slnku a ostatnch meteorologickch vplyvov psobiacich
v oblasti
6 . zo samotnho popisu cesty
POZOR! Cesta nemus by hodnoten objektvne! Preto sa treba na
kad cestu pripravi teoreticky aj fyzicky. Vemi dleit je nevybera si
vstupy, ktor s osobnm limitom lezca!
Menej sksen lezec si vyber cesty kratie, s monosami stupu v
prpade zlho poasia alebo inch prin.
Poda dtumu vstupu vieme, i sa jedn o zimn alebo letn cestu alm faktorom
pri vbere cesty je samotn popis, ktor ovplyvuje vber vstroje. Ako zaiatonci
si vyberme vstupy v pevnej, nelmavej skale, prispsoben poveternostnm podmienkam (ak je cesta ab, komn alebo
pra, bude po dadivom poas podstatne vie riziko mokrej skaly).
POZOR! Letn a zimn klasifikcia sa mu podstatne odliova!
Prklad opisu cesty v horolezeckom sprievodcovi
897 |
Ihla v Ostrve (1890m)
SV stenou. 50m stena pad do hor. asti abu na S od rebra s Ihlou v
Ostrve, N k ptiu s Vy. alebo Ni. sedielka pod Ihlou, ksok vl. od
najniieho b. Hore zrezom pod uzavierajci previs. Trhlinou po pr. strane
(vt.) na trv. kazateu a lej na blzky vrchol (1/2 hod.).
IV. (K. Bocek a F, diarsky VIII. 1948) |
|