Klasifikácia a plánovanie túry

Náročnosť terénu je hodnotená podľa stupnice obtiažnosti. V rôznych štátoch sa vyvinuli odlišné stupnice. Uvádzame názornú tabuľku prelínania sa jednotlivých klasifikácií. U nás sa používa medzinárodná stupnica UIAA. Lezecké cesty sa hodnotia rímskymi číslicami, počnúc I ako najľahšou. Horný interval je stále otvorený. V súčasnosti sú najťažšie zlezené cesty klasifikované ako XI. Prvých šesť stupňov klasifikácie UIAA má aj slovné pomenovanie uvedené v tabuľke.

Porovnanie klasifikácií

Technické prelezy sú klasifikované odlišne. Ako prvý údaj sa udáva náročnosť čistého prelezu. Techincká náročnosť je označovaná písmenom A a príslušnou obtiažnosťou technického prelezu. Ten je hodnotený číslicou od 0 po 5 (napr.: V A2). V špeciálnych prípadoch sa za technické hodnotenie píše písmeno “e”, čo značí použitie expanzívnych skôb - nitov (napr. V A2e).

Spôsoby prelezu cesty

On sight (OS) - voľné lezenie bez predchádzajúcej obhliadky terénu alebo zakladania istení pred výstupom a nacvičovania.

Red point (RP) - červený bod - voľné lezenie iba s využitím prírodných chytov. Istenia slúžia iba na zaisťovanie. Odpočíva a istí sa, pokiaľ to terén dovolí na prirodzených štandoch alebo na konci lanovej dĺžky. Po páde treba nad prvolezcom zrušiť zaistenie.

Red circle (RC) - červený kruh - obdoba RP ale po páde netreba nad prvolezcom zrušiť zaistenie = štýl “jo-jo”.

Red cross - červený kríž - lezenie s horným istením, pri ktorom treba výstup urobiť bez odsadu = štýl top-rope.

Top-rope (TR) - lezenie s horným istením, pričom najvyššie hodnotený je výstup bez odsadov.

Third classing - neistené voľné sólo lezenie.

FL - flash - štýl dynamického lezenia.

Ďalej si treba ozrejmiť pojmy:

• no-hand-rest - prirodzené stanovište, kde nie je potrebné pridržiavanie sa rukami.
• V rámci skalkárskeho lezenia: pre-cleaning - očistenie lezeckého terénu pred prelezením
• pre-viewing - prezretie si lezeckého terénu pred lezením zo zlaňovania
• pre-protecting - vytvorenie istiacich bodov pred prelezom
• doctoring - prispôsobovanie skaly pri prvovýstupe (zväčšenie chytov a pod. Neskoršie už skalu neprispôsobujeme!)

V súvislosti s klasifikáciou sa môžeme stretnúť s pojmom devalvácia obtiažnosti výstupu. Ide o zníženie obtiažnosti v priebehu opakovaní výstupu, vyčistením špár, odstránením voľných blokov alebo zanechaním niektorých istiacich bodov a pod.

Začínajúci lezec by mal vrámci získania skúseností začať nízkymi obtiažnosťami a postupne sa zdokonalovať.

Pri výbere horolezeckej cesty vychádzame z:
1. klasifikácie (náročnosti)
2. dĺžky cesty
2. časovej náročnosti
3. všímame si dátum prvovýstupu
4. mená prvolezcov
5. orientácie steny voči Slnku a ostatných meteorologických vplyvov pôsobiacich v oblasti
6 . zo samotného popisu cesty

POZOR! Cesta nemusí byť hodnotená objektívne! Preto sa treba na každú cestu pripraviť teoreticky aj fyzicky. Veľmi dôležité je nevyberať si výstupy, ktoré sú osobným limitom lezca! Menej skúsený lezec si vyberá cesty kratšie, s možnosťami ústupu v prípade zlého počasia alebo iných príčin.
Podľa dátumu výstupu vieme, či sa jedná o zimnú alebo letnú cestu Ďalším faktorom pri výbere cesty je samotný popis, ktorý ovplyvňuje výber výstroje. Ako začiatočníci si vyberáme výstupy v pevnej, nelámavej skale, prispôsobený poveternostným podmienkam (ak je cesta žľab, komín alebo špára, bude po daždivom počasí podstatne väčšie riziko mokrej skaly).

POZOR! Letná a zimná klasifikácia sa môžu podstatne odlišovať!

Príklad opisu cesty v horolezeckom sprievodcovi