Postup po lane

Prusikovanie

Prusikovanie je spôsob, ako postupovať na zafixovanom lane. Je to postup pomocou dvoch prusikov v teréne, kde nie je možný postup v skale - napr. po výpadku prvolezca v previse.
Kratší prusik vedie od HMS karabíny sedačky na lano. Dlhší prusik je zaistený lodným uzlom o chodidlo, aby sa nevyvliekal a prechádza sedačkou (bez trenia - cez popruh alebo HMS) na lano. Je zaistený nad sedacím prusikom.

Spôsob postupu: Lezec sa postaví do dlhého prusika a vyťiahne rukou čo najvyššie krátky prusik. Odsadne doňho a posunie čo najvyššie dlhý prusik . Na ktorý sa potom znovu postaví.

Autoblok

Pri tejto metóde používame len jeden prusik zaistený na fixnom lane, do ktorého je zaistená karabínka. Do oka sedačky si založíme dve rovnaké karabínky a lano z prusika založíme do autobloku popísaného na obrázku. Odtiaľ vedie lano do karabínky pripravenej na prusiku. Týmto sme vytvorili kladkostroj.

Ťahaním lana a následným vyťahovaním prusika vyššie postupujeme nahor.

Jumarovanie

Jumarovanie je obdobou prusikovania. Prusiky nie su uchytené priamo na lano, ale na jumare. S jumarom sa pracuje ľahšie, pohodlnejšie a rýchlejšie.

Zostup - zlaňovanie

Zlaňovanie je zostup exponovaným terénom po lane. Pri zlaňovaní postupujeme podľa nasledujúcich bodov:

1. Vytvorenie bezpečného závesu
Na záves lana používame slučku alebo skoby. Ak si niesme istí nosnosťou závesu, pridáme ďalšie istiace body. Nepoužívame staré slučky, staré skoby. Počas prípravy lana na zlaňovanie musia byť všetci lezci zaistení o iný istiaci bod ako je záves.

2. Príprava lana
Lano upevníme na zlaňovanie spôsobmi uvedenými na obrázku.
Uistíme sa, či lano siaha až po zem alebo ďalšie zlaňovacie stanovisko.
Ak máme k dispozícii dve laná, môžeme ich spojiť rybárskym uzlom (s poistnými uzlami na koncoch), čím dvojnásobne predĺžime dĺžku zlaňovania. Nesmieme však zabudnúť na ktorej strane ostal rybársky uzol. Tento koniec po zlanovaní sťahujeme. Zväzovanie lán je nevhodné v neprehľadnom a členitom teréne, kde hrozí zaseknutie uzla pri sťahovaní.
Pred zhadzovaním lana lano dôkladne prekufrujeme a zaistíme o záves. Na konci lana urobíme vodcovský uzol, ktorý slúži ako prípadný núdzový stup. Zakričíme povel “lano!” a následne ho zhadzujeme. Lano hádžeme čím ďálej od steny. Pri silnom vetre a nepriaznivých podmienkach je lepšie lano skufrovať, zaistiť o seba a pomaly pri zlaňovaní lano vyťahovať.

3. Istenie pri zlanovaní
Kým sa lezec nezaistí na zlaňovacú brzdu, alebo na iný zlaňovací kľúč, musí byť zaistený na stanovišti. Pri samotnom zlaňovaní je horolezec istený na osobitnom lane zo stanovišťa. Na samoistenie používame prusik uviazaný na lano pod zlaňovacím kľúčom, zaistení o sedací popruh. Pri zaťažení sa prusik nesmie dostať do brzdy!

4. Vlastné zlaňovanie
Pred zaťažením závesu vyskúšame všetky istiace body. Súčasne zlaňuje iba jeden horolezec! Pri zlaňovaní lezec drží jednou rukou lano pod brzdou, druhou sa pridržiava lana nad brzdou. Celú váhu drží lezec rukou, ktorá je pod brzdou. Ňou si určuje rýchlosť. Ruka musí byť úplne vystretá smerom nadol. Nedávame ju zbytočne blízko brzdy! Ostatné predmety v blízkosti brzdy (kúsky odevu, pracku z prilby alebo vlasy) takisto udržujeme v bezpečnej vzdialenosti. Lano púšťame do brzdy pekne uložené.
Prví horolezec odstraňuje z cesty voľné bloky a na stanovisti sa presvedčí, či sa bude dať lano stiahnuť. Posledný pri zlanovaní rozdeluje pramene lana a kladie ich na miesta, kde nehrozí zaseknutie.
Ak sme sa po zlanení nedostali až na zem, lezec si vytvorí istiaci bod, kde sa zaistí a následne sa vypne z lana. Zakričí spolulezcovi povel “lano voľné” a môže zlaňovať partner. Lano sa po zlanení stiahne a týmto spôsobom sa pokračuje, kým lezci nedosiahnu bezpečný terén.
Ak zlaňujete len na jednom konci lana a druhý je hore zafixovaný napevno - treba si uvedomiť, že brzda trie dvakrát slabšie, čím sa znižuje trenie a zvyšuje rýchlosť.

5. Sťahovanie lana
Lano sťahujeme pomaly a rovnomerne.