Systém istenia

Naväzovanie

Na lano sa naväzujeme pomocou uzla nazývaného pychaná osmička.
Ak používame kompletný úväz (sedačku spolu s prsným úväzom), spájame najprv hrubšou, 1m dlhou slučkou prsný úväz so sedačkou. Slučku končíme vodcovským uzlom na boku. Oko slučky má priemer 10-15cm. Istiace lano prevliekame obdobne. Ústie osmového uzla je hore. Zaistenie lana len o slučku znásobuje riziko pretrhnutia a následného pádu.
Ak používame iba sedací úväz, lano prevliekame cez stehenný popruh a bedrový pás.
Každý lezec musí mať na sedačke jednu hruškovitú karabínu s poistkou (typ HMS), s prevlečeným bedrovým pásom a stehenným popruhom.
Ak sa leze v trojke (traja lezci), tak sa tretí naviaže do polovice lana osmičkovým (nie pychaným uzlom) a oko uzla si zapne do jeho HMS karabíny. V prostriedku sa naväzuje najslabší z lezcov. Pri väčších stupňoch obtiažnosti je nutné použiť dve laná. Vo veľhorách sa dvojlanová technika považuje za samozrejmosť.

Výstup

V ľahkom teréne nízkej obtiažnosti sa používa systém spoločného postupu. Lezci sa naviažu na lano na kratšiu vzdialenost a postupujú spoločne. Tento postup sa doporučuje pri strmších nástupoch do stien, traverzoch a hrebeňových túrach.
V ťažkom teréne lezie súčasne iba jeden z lezcov, pričom partner ho istí.

Istenie prvolezca
Prvolezec je istený druholezcom (ističom) z istiaceho stanovišťa - “štandu”. Prvým štandom je miesto pod stenou. Ďalšie štandy vyberá prvolezec na väčších plošinách v stene, kde sa dá pohybovať. Ak sa takéto plošinky v stene nenachádzajú, tak na miestach s nižšou obtiažnosťou. Štand musí byť tvorený aspoň dvoma (väčšinou dvoma) pevnými isteniami, z ktorých jedno by mala byť skoba. Pri nižších obtiažnostiach postačí ako štand slučka okolo väčšieho skalného bloku. Prvý štand (na zemi) sa vynecháva.

Spájanie istiacich bodov na štande:
1. spôsob: Pomocu slučky. Slučku zapneme do oboch istiacich bodov.Do slučky zapneme karabínku. Slučka musí byť polovične otočená, aby sa pri možnom výpadku jedného z istení nevyšmykla. Lano prechádza od ističa do jedného z istiacich bodov (samoistenie lezca), kde je urobený lodný uzol, odtiaľ do brzdy upevnenej v zavesenej karabíne.
2. spôsob: Od ističovho uväzu vedie lano do štandu, kde je zaistené lodným uzlom. Z prvého istiaceho bodu vedie lano do druhého, kde je takisto zaistené lodným uzlom.
Pred naliezaním prvolezca do steny si istič lano vedúce od prvolezca zaistí do istiacej brzdy, a tú si zaistí o seba.
Pri istení sa riadime vopred dohodnutými povelmi. Ak je istič pripravený, povie vopred dohodnutý povel “istím”. Vtedy sa môže prvolezec odistiť zo štandu a potvrdí zaregistrovanie povelu slovom “idem”, ale nenalieza kým istič nepotvrdí akciu slovom “poď”. Vtedy prvolezec nalieza. Istič priebežne hlási dĺžku ostávajúceho lana, aby prvolezec vedel, koľko metrov mu ešte ostáva. Dĺžka lana sa hlási od polovice. S blížiacim sa koncom lana hlási počet metrov častejšie. Druholezec musí nepretržite kontrolovať partnera. V ťažkých miestach pozorne sledovať, aby ho istením nestiahol a dovolil mu oddýchnuť. Prvolezec si môže pri lezení oddýchnuť odsadnutím do istiaceho bodu pomocou lana, fifi-háčika alebo skyhooku priamo na skale. Miesto na vytvorenie štandu by mal prvolezec hľadať aspoň 5 metrov pred koncom lana. Po vytvorení stanovišťa, zaistí druholezca a zakričí “zruš!”. Vtedy istič zruší štand zakričí povel “idem!”a po potvrdení prvolezcom vystupuje a berie so sebou istenia. Je vhodné aby hneď s materiálom liezol ako prvolezec i ďalšiu dĺžku. V opačnom prípade iba dôjde na štand, kde sa zaistí, odovzdá materiál prvolezcovi, zaistí prvolezca, a nalieza prvolezec. Lezec sa nikdy nesmie odviazať z lana! To je dovolené len pri zlaňovaní. Štand musí byť prehľadný. Lezec nikdy neostáva na stanovišti nezaistený a nehazarduje pri preisťovaní! Keď dolieza druholezec na štand, prvolezec ho istí dovtedy, kým sa druholezec nezaistí na štande.

Na štande sa používajú karabíny s poistkou. Ak používate na štande staré skoby z predchádzajúcich výstupov, je nutné ich poistiť aspoň dobre držiacim vklinencom. Každý lezec sa na štande istí na osobitnú karabínu!

Pri istení druholezca prvolezcom je pre prvolezca praktické zavesiť si osmu do štandu (najlepšie do výšky očí). Istí sa tak lepšie ako o sedačku.
Pri lezení musí prvolezec dbať nato, aby lano príliš netrelo o stenu, pretože sa opotrebúva a ťahšie sa ťahá, čo znamená pre prvolezca zbytočné obmedzenie.

Výpadok

Výpadky rozdeľujeme na kontrolovaný odskok a nepredpokladaný pád.

Kontrolovaný odskok je riešenie lezeckej situácie, kedy prvolezec nie je schopný pokračovať ďálej vo výstupe. Pri odskoku sa snaží lezec odskočiť čo najďálej od steny, aby nedošlo k zachyteniu lezca terénom.

Dôvodom nepredpokladaného výpadku môže byť vyčerpanie, zlá technika, podcenenie terénu, uvolnenie lavíny a pod. Riešením situácie po výpadku sa budeme zaoberať v kapitole “Improvizácia záchrannej akcie”

Samoistenie jumarom

Samoistenie jumarom je jedným s najčastejšie používaných druhov samoistenia na jednodĺžkových cestách. Lezec si nad stenou vytvorí dobrý štand a zafixuje na ňom lano. Zíde alebo zlaní na nástup. Spodné oko jumara si zaistí na jeho HMS karabínku a previaže si tenký prusik alebo smyčku cez jumar na krk tak, aby mal jumar na hrudníku pevne uchytený. Potom sa zaistí na lano a poistí jumar karabínkou proti výklzu lana. Vhodné je lano dole mierne zaťažiť, aby lano prechádzalo cez jumar plynule.
Po dolezení najprv stiahneme slučku z hlavy, až potom vypíname jumar zo sedačky!
Ak lezec nedokáže zvládnuť vybraný terén zlaní alebo vyjumaruje nahor.