Untitled Document
Systm istenia
Navzovanie
Na lano sa navzujeme pomocou uzla nazvanho pychan osmika.
Ak pouvame kompletn vz (sedaku spolu s prsnm vzom), spjame najprv
hrubou, 1m dlhou slukou prsn vz so sedakou. Sluku konme vodcovskm
uzlom na boku. Oko sluky m priemer 10-15cm. Istiace lano prevliekame obdobne.
stie osmovho uzla je hore. Zaistenie lana len o sluku znsobuje riziko pretrhnutia
a nslednho pdu.
Ak pouvame iba sedac vz, lano prevliekame cez stehenn popruh a bedrov
ps.
Kad lezec mus ma na sedake jednu hrukovit karabnu s poistkou (typ HMS),
s prevleenm bedrovm psom a stehennm popruhom.
Ak sa leze v trojke (traja lezci), tak sa tret naviae do polovice lana osmikovm
(nie pychanm uzlom) a oko uzla si zapne do jeho HMS karabny. V prostriedku
sa navzuje najslab z lezcov. Pri vch stupoch obtianosti je nutn poui
dve lan. Vo vehorch sa dvojlanov technika povauje za samozrejmos.
Vstup
V ahkom terne nzkej obtianosti sa pouva systm spolonho postupu. Lezci
sa naviau na lano na kratiu vzdialenost a postupuj spolone. Tento postup
sa doporuuje pri strmch nstupoch do stien, traverzoch a hrebeovch trach.
V akom terne lezie sasne iba jeden z lezcov, priom partner ho ist.
Istenie prvolezca
Prvolezec je isten druholezcom (istiom) z istiaceho stanovia - tandu.
Prvm tandom je miesto pod stenou. alie tandy vyber prvolezec na vch
ploinch v stene, kde sa d pohybova. Ak sa takto ploinky v stene nenachdzaj,
tak na miestach s niou obtianosou. tand mus by tvoren aspo dvoma (vinou
dvoma) pevnmi isteniami, z ktorch jedno by mala by skoba. Pri nich obtianostiach
posta ako tand sluka okolo vieho skalnho bloku. Prv tand (na zemi)
sa vynechva.
Spjanie istiacich bodov na tande:
1. spsob: Pomocu sluky. Sluku zapneme do oboch istiacich bodov.Do sluky
zapneme karabnku. Sluka mus by polovine otoen, aby sa pri monom vpadku
jednho z isten nevymykla. Lano prechdza od istia do jednho z istiacich
bodov (samoistenie lezca), kde je uroben lodn uzol, odtia do brzdy upevnenej
v zavesenej karabne.
2. spsob: Od istiovho uvzu vedie lano do tandu, kde je zaisten lodnm uzlom.
Z prvho istiaceho bodu vedie lano do druhho, kde je takisto zaisten lodnm
uzlom.
Pred naliezanm prvolezca do steny si isti lano vedce od prvolezca zaist
do istiacej brzdy, a t si zaist o seba.
Pri isten sa riadime vopred dohodnutmi povelmi. Ak je isti pripraven, povie
vopred dohodnut povel istm. Vtedy sa me prvolezec odisti zo tandu a
potvrd zaregistrovanie povelu slovom idem, ale nenalieza km isti nepotvrd
akciu slovom po. Vtedy prvolezec nalieza. Isti priebene hlsi dku ostvajceho
lana, aby prvolezec vedel, koko metrov mu ete ostva. Dka lana sa hlsi
od polovice. S bliacim sa koncom lana hlsi poet metrov astejie. Druholezec
mus nepretrite kontrolova partnera. V akch miestach pozorne sledova,
aby ho istenm nestiahol a dovolil mu oddchnu. Prvolezec si me pri lezen
oddchnu odsadnutm do istiaceho bodu pomocou lana, fifi-hika alebo skyhooku
priamo na skale. Miesto na vytvorenie tandu by mal prvolezec hada aspo 5
metrov pred koncom lana. Po vytvoren stanovia, zaist druholezca a zakri
zru!. Vtedy isti zru tand zakri povel idem!a po potvrden prvolezcom
vystupuje a berie so sebou istenia. Je vhodn aby hne s materilom liezol ako
prvolezec i aliu dku. V opanom prpade iba djde na tand, kde sa zaist,
odovzd materil prvolezcovi, zaist prvolezca, a nalieza prvolezec. Lezec sa
nikdy nesmie odviaza z lana! To je dovolen len pri zlaovan. tand mus by
prehadn. Lezec nikdy neostva na stanoviti nezaisten a nehazarduje pri preisovan!
Ke dolieza druholezec na tand, prvolezec ho ist dovtedy, km sa druholezec
nezaist na tande.
Na tande sa pouvaj karabny s poistkou. Ak pouvate na tande star skoby
z predchdzajcich vstupov, je nutn ich poisti aspo dobre driacim vklinencom.
Kad lezec sa na tande ist na osobitn karabnu!
Pri isten druholezca prvolezcom je pre prvolezca praktick
zavesi si osmu do tandu (najlepie do vky o). Ist sa tak lepie ako o
sedaku.
Pri lezen mus prvolezec dba nato, aby lano prli netrelo o stenu, pretoe
sa opotrebva a ahie sa ah, o znamen pre prvolezca zbyton obmedzenie.
Vpadok
Vpadky rozdeujeme na kontrolovan odskok a nepredpokladan pd.
Kontrolovan odskok je rieenie lezeckej situcie, kedy prvolezec
nie je schopn pokraova lej vo vstupe. Pri odskoku sa sna lezec odskoi
o najlej od steny, aby nedolo k zachyteniu lezca ternom.
Dvodom nepredpokladanho vpadku me by vyerpanie, zl
technika, podcenenie ternu, uvolnenie lavny a pod. Rieenm situcie po vpadku
sa budeme zaobera v kapitole Improvizcia zchrannej akcie
Samoistenie jumarom
Samoistenie jumarom je jednm s najastejie pouvanch druhov samoistenia
na jednodkovch cestch. Lezec si nad stenou vytvor dobr tand a zafixuje
na om lano. Zde alebo zlan na nstup. Spodn oko jumara si zaist na jeho
HMS karabnku a previae si tenk prusik alebo smyku cez jumar na krk tak,
aby mal jumar na hrudnku pevne uchyten. Potom sa zaist na lano a poist jumar
karabnkou proti vklzu lana. Vhodn je lano dole mierne zaai, aby lano prechdzalo
cez jumar plynule.
Po dolezen najprv stiahneme sluku z hlavy, a potom vypname jumar zo sedaky!
Ak lezec nedoke zvldnu vybran tern zlan alebo vyjumaruje nahor.
|